Navigácia

Obsah

História

 

Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.

Sledované územie (teritóriu) môžeme ohraničiť konkrétnejšie bodmi, známymi v začiatkoch našej národnej histórie, teda od IX. Storočia z doby Veľkej Moravy, už v tom čase jestvujúcimi osadami, akými boli z východnej strany ( dnešných Jánoviec) Fudemous, dnešné Veľké Úľany, o ktorých je najstaršia písomná správa z roku 1221, na juhu Jelka, najstaršie správy o nej sú z roku 1197 a potom 1209, 1245, kedy tu istý Berein vlastnil majetky, v roku 1221 sa spomína aj akási zem TEVEL ( terra TEVEL) v susedstve Veľkých Úľan, ďalej zaniknutá osada Thykud, ktorú v roku 1300 gróf Comes Abraham predal magistrovi Jakubovi a comesovi Ladislavovi possessionem Thykud iuxta terras Kewze et Ilka vocates circa Buldur existentes ( Buldur bol potôčik). Zo západnej strany tu bola Kráľová ( čiže Villa Regia) a starobylý Krmeš ( Kruhmežda - okruhom chotár).

Územie, ktoré vyplňovalo ohraničenú plochu bolo spočiatku erárnym, štátnym, kráľovským majetkom. Neskôr sa toto územie (asi chotár dnešných Jánoviec) dostalo darom panovníka budínskym mníškam, odtiaľ potom názov Apacza (mníška) Kormesd (kruhové územie), toto sa stalo v až v 15. storočí. Už predtým v 12 storočí a až do 14. storočia to bola zem, patriaca oligarchovi Matúšovi Čákovi Trenčianskému (tak sa uvádzala na starých dokumentoch. Až po jeho smrti sa dostalo územie do vlastníctva spomínaných mníšok (klarisiek).
V súčasnosti môžeme územie Jánoviec vytýčiť týmito bodmi:
- na severnej strane riekou Čierna voda, Lúčny Dvor,
- na východnej strane obec Veľké Úľany, dvor Lenčov, obec Jelka a potôčik Ereč z juhu,
- zo západnej strany obec Kráľová pri Senci.

Nadmorská výška celého územia je medzi 124 až 128 m.n.m.
Klimatické podmienky ako na rovine. Teplé až horúce leto, tuhá a mrazivá zima (v lete až 32 oC, v zime až -15 oC.)

Prírodné podmienky dobré pre život poľného zvieratstva.
Žije tu zajac, bažant, líška, jarabica a prácu na poli spríjemňoval až donedávna škovránok. V zimných mesiacoch sa vyskytujú kŕdle vrán.

Územie vlastníctvom Pálfiovcov (Pálfy)
Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd.
V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste "majera" Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792.
Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny.
Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Vznik a založenie obce
Čisto z hospodárskych potrieb na rodinnom majetku Pálfiovcov vzniká samostatná obec Jánovce. Stalo sa , že grófka Gabriela de Colloredo zanechala územie dnešných Jánoviec Jánovi Pálfimu ml. a pomohla tak založiť obec, ktorá dostala pomenovanie po novom majiteľovi Jánovi Pálfim "Jánovce".
Stalo sa tak v roku 1792 a už v roku 1795 bol vyhotovený katastrálny plán (overený hlavným župným zememeračom), ktorý je vlastne plánom obce Jánovce.

Znak (cimer) novozaloženej obce
Poddanská dedina Jánovce dostala pri svojom vzniku aj svoj znak (cimer), ktorý používala po desaťročia ako obecnú pečať.
Znak Jánoviec predstavuje : tri pšeničné klasy, previazané stuhou, upevnené kosákom. Kruhopis pečate znie : Janosháza Község - čiže Matúšova zem Jánovce obec.

Prví obyvatelia obce
"Slávne Pálfiovské panstvo" uviedlo na dnešný intravilán 15 rodín zo susednej Kráľovej pri Senci. Boli to vlastne rodiny a ich členovia, ktorí pracovali na zemepanskom veľkostatku ako kŕmiči dobytka, bíreši, tovarychári.
Boli to :
1/ Matej Chura, Ján Múčka, Jozef Lendel, Pavel Honz, Matej Vidra, Michal Konečný, Martin Čermák, Štefan Kolečkár, Michal Tóth, ktorý bol súčasne richtárom poddanskej obce, Pavel Šimonič starší a Pavel Šimonič mladší, Gregor Dolák, Gregor Čermák, Michal Kövežda a Ján Pudmerický.
2/ Týchto 15 poddanských rodín, Slovákov, robotníkov začalo žiť novým, avšak poddanským životom. 15 janovských rodín muselo zemepanstvu zdarma odpracovať ročne spolu 1935 dní na panskom (každý po 129 robotných dňoch) a platiť ročne 15 zlatých ako dane panstvu. Ďalej muselo do panskej kuchyne v kráľovskom kaštieli dodávať ročne 30 kohútikov (kopúnov), 60 kurčiat, 270 vajec a 75 jahniat. Za každé neodovzdané jahňa museli zaplatiť panstvu 12 zlatých. Okrem toho "urodzenému panstvu" museli janovskí obyvatelia odvádzať každoročne "deviatok" z úrody, napríklad každý deviaty snop a podobne.

Nepokojné roky Jánoviec
Protihabsburské povstanie uhorskej šľachty (ktoré bolo len oklamaním drobného ľudu) v rokoch 1703 - 1711 malo ozvenu aj v okolí dnešných Jánoviec.
V rokoch 1575 - 1595 sa sústreďovalo cisárske vojsko v Senci proti Turkom. Neporiadky, rabovky a ničenia zasiahli aj obce Kráľovú, Krmeš, Kostolnú, Borše atď..... v tom čase aj majetok budínskych mníšok Apacza Körmosd, čiže územie Jánoviec.
Potom v spomínanom protihabsburgskom povstaní sa tadiaľ prehrnulo povstalecké vojsko (kuruci), ale aj cisárski (labaci).
Tak 15. júla 1704 rozhlásil vodca povstalcov generál Berčéni konal slávnostné "Te Deum" v tábore v Kráľovej pri Senci na brehu Čiernej vody pri kaštieli, za dosiahnuté víťazstvá proti cisárskym. Vtedy totiž dobyli aj bránu pálfiovského kaštieľa v Kráľovaj pri Senci.
17. júna 1705 pod vedením generála Jána Pálfiho vytiahla cisárska jazda z Kráľovej pri Senci proti povstaleckým Kurucom a zaútočila na tábor povstalcov.
26. októbra 1706 cisársky generál Staremberg a Ján Pálfi utáborili pri Čiernej vode a Dudváhom a na okolí Sládkovičova. Asi 15.000 vojakov a 40 trénov (povozov) táborilo v priestore Jánoviec, pri vode.
1. januára 1710 túlajúcich sa kurucov (porazených povstalcov), hľadajúcich potravu, ktorí rabovali, pochytali grófski drabanti z kráľovského kaštieľa.

Hospodárske a sociálne pomery v 19. storočí
Roku 1869 mali Jánovce 135 obyvateľov, slovenskej národnosti. Výmera chotára činila 285 ha. Roku 1970, teda o sto rokov mali Jánovce už 415 obyvateľov.
Počet domov (pôvodne 15 a jeden dom pastiera) sa v roku 1828 zvýšil na 19. Poľnohospodársky charakter obce nedovoľoval rýchlejší rast ani čo do počtu obyvateľov ani domov.
V roku 1920 mali Jánovce 206 obyvateľov a 30 domov. Z toho 103 mužov a 103 žien. Obyvatelia sa v rokoch tvrdej maďarizácie pomaďarčili pod vplyvom maďarizačných úradných inštitúcií a snáh, v dôsledku zavádzania maďarčiny ako úradnej reči.
Po stránke náboženského života všetci obyvatelia sú rímsko - katolíckeho náboženstva a cirkevne patria do rímsko - katolíckej farnosti v Kostolnej pri Dunaji (predtým Hasvár, Egyházfa).

Parcelácia grófskeho majetku
Po vzniku Československej republiky došlo k parcelácii grófskych veľkostatkov. Medzi ne patrili aj veľkostatky grófskej rodiny Pálfiovcov. Československý štátny pozemkový úrad v Bratislave vykonal v rokoch 1924 - 1928 parceláciu týchto majetkov.
Tak Pálfiovský veľkostatok Kráľová pri Senci - Jánovce predstavoval 7. veľkostatok o rozlohe 1.780 kat. jutár ornej alebo 2.033 kat. jutár všetkej pôdy. Z neho obdržalo prídelom 25 uchádzačov v Kráľovej spolu 69 kat. jutár za cenu 2.800,- Kčs až 3.400,- Kčs za jutro. Užívateľkou majetku v tom čase bola dedička grófka Natalia Sečenička.
Na parcelovanom janovskom veľkostatku vznikla aj Včelárska paseka, dnešné včelárske učilište, v roku 1932. Zásluhu na založení Včelárskej paseky mal odborný včelmajster Štefan Hagara, rodák zo Žaboriek nad Nitrou. Včelárskej paseke bolo pridelených 10 ha zeme, kde vznikli krásne tri pavilóny a veľká ovocná záhrada.

Roky 1939 - 1945
Dňa 11. novembra 1938 sa dostala obec Janovce, spolu
so stovkami juhoslovenských obcí do štátneho zväzku horthyovského Maďarska.
Dňa 1. apríla 1945 v ranných hodinách oslobodila Červená armáda, jej bojové jednotky obec. Boli to bojové jednotky II. Ukrajinského frontu, ktorému velil maršal Rodion Malinovský.
V tomto zväzku od Komárna postupovala 7. gardová strelecká armáda, v nej 4. gardová strelecká divízia. V smere cesty od Sládkovičova (severne od obce) postupoval 25. gardový strelecký zbor a v ňom 9. gardový pluk a južnejšie v priestore Jelky 15. gardový strelecký pluk. Oba oslobodili obec Jánovce.

Spracoval
František Tkáč
Toryská 26
821 07 Bratislava